č. 79/1950 Sb. rozh. tr., Garance
č. 79/1950 Sb. rozh. tr.
Pre použitie čl. II. rozhodnutia prezidenta republiky zo dňa 19. júna 1948 o amnestii je nerozhodné, že zákon stanoví vedľa trestu na slobode aj trest peňažitý. Rozhoduje len druh trestu a pri treste na slobode dĺžka hlavného trestu.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu zo 16. novembra 1949, Tz II 13/49.)
Okresný súd v Trstenej uznal obžalovaného vinným prečinom ťažkého poškodenia tela z nedbalosti podľa § 310 ods. 2 TRZ spáchaným tak, že ako šofér z povolania, vedúc auto, šiel neprimeranou rýchlosťou, nemal na ňom stlmené svetlá, nimi oslepil poškodeného a pravým predným blatníkom ho zachytil, srazil ho na zem a spôsobil mu poranenie, ktoré sa hojilo viac ako 8 dní. Okresný súd vyslovil, že uložený trest sa vzhľadom na čl. I. amnestiálneho rozhodnutia prezidenta republiky z 19. júna 1948 nevykoná, že sa však čl. II. tohto rozhodnutia na skutok obžalovaného nevzťahuje. Tento rozsudok sa stal ihneď právoplatným.
Najvyšší súd vyhovel sťažnosti pre zachovanie zákona podanej generálnym prokurátorom proti tomuto rozsudku, zrušil rozsudok a oslobodil obžalovaného od obžaloby.
Z dôvodov:
Okresný súd vyslovil, že na skutok obžalovaného sa nevzťahuje čl. II. rozhodnutia prezidenta republiky zo dňa 19. júna 1948 o amnestii, lebo na čin je stanovený trest na slobode do jedného roka a trest peňažný, ktorý sa má v prípade nevymožiteľnosti premeniť na náhradný trest na slobode, teda vraj by mu teoreticky mohol byť uložený trest väzenia na dobu dlhšiu než jeden rok; uvedený čl. II. amnestiálneho rozhodnutia však nariaďuje abolíciu tých trestných činov, na ktoré zákon stanoví trest na slobode neprevyšujúci jeden rok.
Tento právny náhľad prvého súdu je mylný a neodpovedá zneniu čl. II.…
