č. 5/1954 Sb. rozh. obč., Garance
č. 5/1954 Sb. rozh. obč.
Konania o výpoveď nájomných zmlúv (časť druhá hlava deviata občianskeho súdneho poriadku) nie sú majetkové spory, ktoré patria na štátnu arbitráž.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 23. októbra 1953, Cz 245/53.)
Ľudový súd v Poprade odmietol návrh prenajímateľa na privolenie k výpovedi a nariadil postúpiť spisy krajskej arbitrážnej komisii na ďalšie konanie s odôvodnením, že obaja účastníci konania sú právnické osoby v zmysle § 1 zák. č. 99/1950 Sb. a súdená vec má charakter majetkovoprávneho sporu, aký v zmysle § 13 cit. zák. sa rozhoduje štátnou arbitrážou.
Krajský súd v Košiciach sťažnosti prenajímateľa nevyhovel. V odôvodnení uviedol, že vec patrí na štátnu arbitráž nielen preto, že vznikla z hospodárskej zmluvy nájomnej, avšak aj preto, že nájomné zmluvy sú právnymi úkonmi majetkovoprávnymi a spory vzniklé z takéhoto pomeru sú majetkovými spormi.
Najvyšší súd rozhodol na sťažnosť pre porušenie zákona, podanú predsedom Najvyššieho súdu, že uznesením krajského súdu a uznesením ľudového súdu bol porušený zákon.
Z odôvodnenia:
Podľa § 13 ods. 1 zák. č. 99/1950 Sb., platného v čase rozhodovania súdov v tejto veci, majetkové spory medzi stranami uvedenými v § 1 cit. zák., o ktorých rozhodovať by patrilo ináč súdom, sa rozhodujú štátnou arbitrážou. Nie je pochybné, že účastníci v súdenej veci sú takýmito stranami a preto treba riešiť len otázku, či konanie o návrhu na privolenie k výpovedi v zmysle § 382 a nasl. o. s. p. je »majetkovým sporom«, aký má na mysli už spomenutý § 13 zák. č. 99/1950 Sb., keďže ani tento zákon, ani na jeho základe vydané vi. nar. č. 139/1950 Sb. pojem »majetkového sporu« bližšie neoznačujú, ani nevysvetľujú.
Je pravda nepochybné, že výrazy použité v zákone č. 99/1950 Sb. treba chápať v spojitosti s tým právnym stavom, ktorý platil v čase jeho vydania. V tom čase majetkové spory boli prejednávané podľa predpisov občianskeho sporového poriadku (zák. čl. 1/1911), isté majetkovoprávne veci boli však prejednávané podľa predpisov zák. č. 100/1931 Sb. o súdnom konaní nesporovom poprípade iným spôsobom uvedeným v osobitných právnych predpisoch. Nebolo preto kritériom majetkového sporu to, že predmet konania mal majetkovú hodnotu, lebo nebolo pokladané za majetkový spor konanie exekučné, konkurzné a vyrovnacie, pozostalostné, konanie o určenie náhrady za vyvlastnenú nehnuteľnosť atď., hoci predmet ich konania mal majetkovú hodnotu, a to často veľmi značnú. Bol to skôr spôsob konania a povaha uplatneného nároku, ktoré rozlišovali majetkové spory od ostatných konaní, ktorých predmet mal tiež majetkovú hodnotu a dával im charakter tzv. občianskych sporov v technickom smysle slova. Občiansky sporový poriadok mal najmä predpisy, ktoré upravovali spôsob konania v takýchto majetkových sporoch (občianskych sporoch), avšak mal aj osobitné ustanovenia dotyčné konaní, ktoré neboli sporové, hoci ich predmet mal majetkovú hodnotu, ako napr. konanie rozkazné obyčajné alebo na základe zmenky, obchodnej poukážky, záväzkového listu a šeku alebo konanie o zrušenie nájomných pomerov.
Konanie o zrušenie nájomných pomerov až do podania námietok proti výpovedi resp. vyzvaniu zaiste nebolo teda majetkovým (občianskym)…