Input:

č. 214/1949 Sb. rozh. obč., Garance

č. 214/1949 Sb. rozh. obč.
Keď nájomník jednu z prenajatých miestností prehradil bez súhlasu majiteľa domu múrom, nezväčšil sa tým predmet nájmu o ďalšiu miestnosť, ktorá by sa rátala pri posúdení, či sa na byt podľa § 10, ods. 1 nar. č. 54/1946 Sb. SNR nevzťahujú ustanovenia tohto nariadenia o ochrane nájomníkov.
Nie je platná výpoveď daná družke nájomníka, ktorá sama nie je nájomníčkou.
(Rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach z 12. mája 1949, Co II 246/48.)
Okresný súd v Košiciach ponechal v platnosti výpoveď z bytu danú lekárovi a jeho družke, a uložil im, aby odovzdali žalujúcej majiteľke domu byt i s lekárskymi miestnosťami. V dôvodoch uviedol: Nájomné síce platí prvý žálovaný, avšak druhá žalovaná, ktorá s ním žije po spôsobe manželskom, nie je jeho zákonitou manželkou. Preto treba, aby výpoveď smerovala osobitne aj proti nej, keďže je obyvateľkou bytu. Byt pozostáva teraz z troch riadnych obytných miestností a ďalšícn troch miestností, v ktorých prvý žalovaný prevádza lekársku prax. Dve z nich pôvodne tvořily jednu miestnosť, avšak prvý žalovaný dal túto miestnosť prehradiť múrom. Tým vznikly dve izby. V jednej je ordinácia, v druhej sú prístroje ako diathermia a pod. Nezáleží na pôvodnom stave bytu, lež rozhodujúci je stav v čase doručenia výpovede. Podľa § 10, ods. 1 nar. č. 54/1946 Sb. SNR sú chránené najvýš trojizbové byty ako aj najviac dve spolu súvisiace miestnosti, potrebné na vykonávanie povolania.
Krajský súd v Košiciach vyhovel odvolaniu žalovaných a žalobu zamietol.
Z dôvodov:
Keď druhá žalovaná ani neuzavrela nájomnú smluvu, ani neplatí nájomné, nie je v právnom pomere so žalobníčkou. I z obsahu § 621 OSP je zrejmé, že o súdnu výpoveď podľa X. titulu OSP môže žiadať iba prenajímateľ, alebo nájomník, ktorým však druhá žalovaná nie je. Pre jej pasivnú legitimáciu nepostačí, že žije s prvým žalovaným, nájomníkom bytu, v spoločnej domácnosti ako družka.
Súd zistil, že žalovaný na lepšie využitie ordinačných miestností upravil jednu tak, že ju prehradil tenkým múrom. Tým predmet nájmu nezmenil na šesťizbový byt, lebo túto úpravu urobil bez súhlasu přenajímateľky a preto bude musieť na žiadosť žalobníčky odovzdať byt v takom stave, ako ho dostal, t. j. päť miestností. Preto sa naňho podľa § 10, ods. 1 nar. č. 54/1946 Sb. SNR vzťahujú predpisy o ochrane nájomníkov. Nemohla mu teda byť daná výpoveď podľa X. titulu OSP.
* * *
Nar. č. 54/1946 Sb. SNR, podobne ako v českých krajoch zákon o ochrane nájomníkov č. 44/1928 Sb. vo znení vyhlášky č. 62/1934 Sb. a noviel, upravuje pomer medzi nájomníkom bytu (rešp. ďalších miestností) a prenajímateľom, ktorým spravidla býva súkromný vlastník domu. Účelom zákona je poskytovať ochranu proti výpovedi a proti zvyšovaniu nájomného nájomníkom, sociálne pomery ktorých toho vyžadujú. Z tohto hladiska