č. 205/1949 Sb. rozh. obč., Garance
č. 205/1949 Sb. rozh. obč.
Národný správca je oprávnený a povinný vykonávať funkciu už od vydania výmeru, ktorým bol ustanovený (§ 13 nar. č. 50/1945 Sb. SNR). Nie je podmienkou, že vopred složí sľub.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 3. júna 1949, Rv 370/47.)
Žalobník bol ustanovený za národného správcu textilného obchodu. Oznámil to peňažnému ústavu a zakázal výplatu z bežného účtu do rúk majiteľa obchodu. Peňažný ústav zákaz nerešpektoval. Národná správa sa domáhala, aby peňažný ústav doplnil bežný účet podniku sumou, ktorú neprávom vydal majiteľovi, a aby bolo určené, že bežný účet nie je zálohom pre novú pôžičku majiteľa obchodu. Národný správca vôbec nesložil sľub.
Nižšie súdy (Krajský súd v Banskej Bystrici, bývalý Hlavný súd v Bratislave) žalobe vyhověly; odvolací súd z týchto dôvodov: Oprávnenie národného správcu na výkon funkcie podľa nar. č. 50/1945 Sb. SNR vzniká doručením ustanovovacieho dekrétu. Žalobník bol preto oprávnený v uvedenom čase oznámiť žalovanej strane zákaz výplaty z bežného účtu podniku bez ohľadu na to, či složil predpísaný sľub alebo nie, lebo nesloženie sľubu nerobí národného správcu nespôsobilým na taký úkon voči tretím osobám, tým viac, že v súdenom prípade išlo o neodkladný úkon, smerujúci na zabezpečenie majetku daného do národnej správy. Ináč okresný národný výbor sám dal tomuto stanovisku výraz, keď v januári 1946, hoci žalobník nesložil tento sľub, odovzdal mu inventár obchodu a ani dodnes nevyzval žalobníka na složenie sľubu. Námietka žalovanej strany, že list národného správcu nevzala na vedomie aj preto, že nebol doložený jeho…
