č. 19/1961 Sb. rozh., Garance

Podľa spisov Štátneho notárstva v Liptovskom Mikuláši zomrel 7. decembra 1959 roľník M. J. vo Važci, ktorý o svojom majetku zanechal závet z 24. februára 1957, Podľa tohto závetu ustanovil dedičov svojho nehnuteľného majetku A. M. a jeho manželku B. M. a svojho movitého majetku svoju manželku. Deti pozostaviteľ nemal a ako dediča zo zákona sa hlásili jeho brat, sestra a dcéra po zomrelej sestre. Predmetom dedičstva bol poľnohospodársky podnik.

Štátne notárstvo v Liptovskom Hrádku, ktoré pôvodne dedičstvo prejednávalo, potvrdilo nadobudnutie dedičstva dedičom zo závetu a schválilo dedičskú dohodu, podľa ktorej sa prenajímateľom poľnohospodárskeho podniku pozostaviteľa stal A. M., člen JRD vo Važci.

Krajský súd v Banskej Bystrici na sťažnosť brata pozostaviteľa, dôchodcu vo Važci, uznesenie Štátneho notárstva v Liptovskom Hrádku zrušil, pretože podľa jeho názoru je závet z 24. februára 1957 neplatný, nakoľko pri ňom pôsobil ako svedok J. M., ktorý je otcom dedičky B. M.

Štátne notárstvo v Liptovskom Mikuláši rozhodlo znovu uznesením v tom zmysle, že potvrdilo nadobudnutie dedičstva dedičom zo závetu a schválilo dedičskú dohodu, podľa ktorej sa prejímateľom poľnohospodárskeho podniku pozostaviteľa stal A. M., člen JRD vo Važci, hoci štátne notárstvo bolo viazané právnym názorom rekurzného súdu (§ 186 ods. 3 o. s. p.).

Krajský súd v Banskej Bystrici toto uznesenie zrušil so zreteľom nato, že považoval závet pozostaviteľa za neplatný podľa § 547 obč. zák. nakoľko pri jeho zriadení pôsobil ako svedok J. M., otec dedičky.

Najvyšší súd rozhodol na sťažnosť pre porušenie zákona podanú predsedom Najvyššieho súdu, že hore uvedenými uzneseniami krajského súdu bol porušený zákon.

Závet pozostaviteľa z 24. februára 1957 nie je vlastnoručným závetom pozostaviteľa, ale závetom spísaným podľa pokynov pozostaviteľa tajomníkom MNV vo Važci a pozostaviteľom vlastnou rukou podpísaným. Pre platnosť tohto závetu sa podľa § 543 obč. zák. vyžaduje nielen vlastnoručný podpis pozostaviteľa, ale tiež aby pozostaviteľ pred dvoma súčasne prítomnými svedkami výslovne prejavil, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu a aby sa svedkovia na závet tiež podpísali.

Prejav pozostaviteľa, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu, nepatrí k vlastnému prejavu poslednej vôle, ale je len potvrdením skutočnosti, že listina predložená svedkom je poslednou vôľou pozostaviteľa. Tento prejav pozostaviteľa patrí k širšiemu obsahu testovacieho aktu a dôjde k nemu prípadne až potom, keď pozostaviteľ listinu už podpísal a tým - pokiaľ ide o neho - dokončil a uzavrel. Pozostaviteľ nemusí oznamovať svedkom ani vlastný obsah svojej poslednej vôle, ale má im predložiť listinu s výslovným prejavom, že táto listina…