č. 10/1959 Sb. rozh., Garance
č. 10/1959 Sb. rozh.
Spôsob zisťovania ušlého a v budúcnosti uchádzajúceho zárobku (§ 355 obč. zák.) u osoby, ktorá utrpela ublíženie na zdraví v čase, kedy sa len pripravovala pre svoje povolanie. Význam skutočnosti, že poškodený pracuje v JRD dočasne s menším zárobkom než akého dosahoval v inom zamestnaní.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 2. októbra 1958, Co 2/57.)
Žalobca sa domáhal náhrady škody vznikle j úrazom, ktorý utrpel keď bol zrazený autom riadeným žalovaným. Nakoľko otázka právneho základu žaloby bola právoplatne vyriešená tak, že žalovaný je povinný nahradiť polovinu škody žalobcu, ide už len o otázku výšky tejto povinnosti.
Po zrušovacom uznesení Najvyššieho súdu ako súdu odvolacieho z 15. októbra 1956 rozhodol súd prvej stolice po doplnení konania znovu rozsudkom zo 6. augusta 1957, ktorým vyhovel čiastočne žalobe a uznal žalovaného povinným zaplatiť žalobcovi okrem istiny mesačný dôchodok 50 Kčs od 1. júna 1945 z titulu ušlého zárobku, zatiaľ čo vo zvyšujúcej časti žalobu zamietol a trovy konania vzájomne zrušil.
Najvyšší súd ako súd odvolací rozhodnutie krajského súdu potvrdil a k otázke hore uvedenej okrem iného uviedol toto:
Je pravda, že nebolo presne zistené, akého zárobku dosahoval poškodený v čase pred úrazom a akého zárobku by bol dosahoval neskoršie, keby nebolo jeho zmenšenej pracovnej spôsobilosti, privodenej poškodeným, za čo žalovaný zodpovedá jednou polovinou. Dôvodom toho pravdaže je, že o veci sa rozhoduje v dôsledku vojnových udalostí a nastalých štátoprávnych zmien po viacej ako 20 rokoch, a že pri zisťovaní ušlého a v budúcnosti uchádzajúceho zárobku plynie už z povahy veci, že zistenie výšky škody v takomto prípade nemôže byť presné. Opiera sa tu totiž vždy nie o podrobne zistený skutkový stav, ale len o dohad, akého zárobku by bol poškodený pravdepodobne dosahoval, keby jeho zárobková schopnosť nebola znížená, nakoľko skutočný stav, aký by bol keby nebolo škodnej udalosti nastal,…
